Navigácia

 

Tvorivosť naša každodenná

Dnešná uponáhľaná doba kladie vysoké nároky na všetkých – mladých aj starých, bez výnimky. Človek je nútený sa neustále vzdelávať a získavať nové vedomosti a skúsenosti. Nielen v škole, ale aj mimo školských lavíc. No a všetko stojí peniaze. Práve s nedostatkom financií sa učitelia , ktorí túžia svojim študentom rozšíriť obzory vedomostí, pasujú najviac. Jednou z možností získania financií je schopnosť a ochota učiteľov zapájať sa do projektov.  Práve takúto možnosť využili pedagógovia v Strednej odbornej škole Jozefa Čabelku v Holíči.

Mgr. Alena Masaryková má na svojom konte niekoľko úspešne zrealizovaných projektov. K tým posledným patrí aj  projekt v rámci Národného projektu KomPrax – Kompetencie pre prax, ktorý od januára 2011 realizuje Slovenský inštitút mládeže IUVENTA. Projekt je zameraný na podporu kvality práce s mládežou, ktorá okrem iného napomôže výchove mladej aktívnej generácie. Súčasťou aktivít bude zadefinovanie štandardov kvality práce s mládežou tak, aby bolo možné overiť a uznať kľúčové kompetencie, ktoré mladí ľudia získajú na aktivitách neformálneho vzdelávania v práci s mládežou a tým sa zlepšili ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.

Projekt Mgr. Aleny Masarykovej má názov Oživenie medzigeneračných vzťahov a bol realizovaný študentmi SOŠ Holíč, pričom sekundárnou skupinou boli deti z materských škôl mesta Holíč a starší spoluobčania mesta z Domova sociálnej starostlivosti a Domova dôchodcov v Holíči.

Naši študenti práve pod vedením Mgr. Aleny Masarykovej už pravidelne navštevujú spomínané zariadenia najmä v mesiaci októbri – Mesiaci úcty k starším a v predvianočnom čase, aby rozveselili a spríjemnili všedné dni tým skoršie narodeným. A táto tradícia sa odrazila aj v cieli realizovaného projektu. Úlohou bolo motivovať študentov k pozitívnemu vzťahu k staršej a aj k mladšej generácii, tieto medzigeneračné vzťahy rozvíjať a podporiť získavanie skúseností priamo v teréne, v konkrétnej situácii.

Pod vedením Mgr. Aleny Masarykovej a Ing. Evy Liskovej si študenti pripravili kultúrny program a darčeky v podobe medovníkov a takto „vyzbrojení“ sa vybrali potešiť hneď v prvý októbrový týždeň obyvateľov DSS a DD v Holíči. Predskokanov  a spoločníkov v programe im robili deti z materskej školy a spoločne dokázali vytvoriť príjemnú atmosféru, dokonca si s babkami a dedami urobili neplánovanú minidiskotéku na ľudovú nôtu. Tu sa práve generácia tínedžerov presvedčila o tom, že v oblasti ľudových tancov majú čo doháňať! No nezabudli ani na tých, ktorí si tanečné radovánky dopriať nemôžu a darčeky spolu s milým slovom poroznášali po všetkých pavilónoch sociálneho zariadenia.

Program a darčeky boli vlastne malou odmenou za čas, ktorý študentom venovali klienti DSS pri pletení košíkov. Túto aktivitu obyvatelia DSS v Holíči vykonávajú už dlhšiu dobu a práve teraz nastal vhodný čas, aby študenti prijali pozvanie a nechali sa zasvätiť do tajomstva košikárskeho remesla, naučili sa vyrábať keramiku a tkať koberčeky. Študenti trpezlivo krotili svoj temperament a nechali sa viesť radami starších, za čo sa sami odmenili  výrobkami vlastných rúk a inšpiráciou na darčeky pre blízkych.

A čomu sa v mladosti naučíš...nuž, poslednou fázou projektu bolo odovzdávanie skúseností a pozornosti tým najmladším, škôlkarom. Študenti v SOŠ Jozefa Čabelku na týždeň premenili celú triedu doslova na rozprávkovú knihu, kde sa deti z Materskej školy Jozefa Čabelku a z Materskej školy Lúčky zabávali pod dohľadom študentov. Títo pre nich pripravili rôzne aktivity od maľovania, skladania, lepenia červíčkov až po „oberačku“ medovníkového domčeka a nespútaný džavot detských hláskov chvíľami úplne prehlušil stredoškolákov.  Steny triedy pokryté vlastoručne pripravenými kulisami rozprávkových motívov dotvárali príjemnú a tvorivú atmosféru stretnutia najmladšej generácie s tými, ktorí sú presvedčení o tom, že im patrí svet.

Myšlienka, ktorú sa podarilo pretvoriť na skutočnosť. Vďaka aktivite a tvorivosti jednej pedagogičky obyčajnej strednej školy, ktorá neváhala a využila možnosť podporiť svojich študentov aj v neformálnom vzdelávaní. Áno, človek sa vždy má čo učiť...

Ing. Eva Lisková